Pálfiho chata
Pálffyho poľovnícka chata
Gróf Jozef Pálffy sa narodil 8. septembra 1853 v haličskom mestečku Lancut (Łańcut), ktoré je dnes súčasťou Poľskej republiky. Jeho otcom bol príslušník červenokamenskej vetvy rodu Móric Pálffy a matkou Mária Paulína Wilczeková. Mladý Jozef Pálffy študoval v Budapešti a potom právo v Bratislave. Neskôr absolvoval viedenskú polytechniku a vysokú hospodársku školu. Po štúdiách nastúpil do služby v armáde. V hodnosti dôstojníka sa zúčastnil výpravy do Bosny v roku 1878, ktorej výsledkom bola okupácia tejto krajiny Rakúsko-Uhorskom. Po krátkej vojenskej kariére sa Jozef Pálffy venoval cestovaniu. Precestoval Sudán a Arábiu a zúčastnil sa aj expedície do arktických krajín.
Po uvedených skúsenostiach sa usadil na svojom smolenickom panstve, odkiaľ riadil rozsiahly majetok. V Smoleniciach nadviazal na dielo svojho otca a romanticky prestaval tunajší hrad na zámok takmer až do podoby, v akej ho poznáme dnes. Pálffyovci sa venovali lesnému a rybnému hospodárstvu, vlastnili chemickú továreň v Horných Orešanoch a na Dobrej Vode. Pre Oravu sa stalo významným menovanie Jozefa Pálffyho do funkcie 14. direktora Oravského komposesorátu v roku 1896. Bol zároveň vlastníkom najväčšieho podielu v spoločnosti. Funkciu direktora vykonával až do vzniku Československa, keď v dôsledku rozsiahlych vlastníckych a organizačných zmien v komposesoráte boli zmenené jeho stanovy. Za krátky čas, 22. januára 1920, zomrel vo švajčiarskom Davose. Pochovaný je v rodinnej hrobke v Smoleniciach.
V čase pôsobenia grófa Jozefa Pálffyho v Oravskom komposesoráte sa menovaný aktívne zapojil do obnovy Oravského hradu. Jeho zásluhou bol rekonštruovaný gotický Korvínov palác do romantickej podoby. Aj preto sa niekedy palác zvykne označovať ako Pálffyho palác. Romantické úpravy boli vykonané aj na ďalších miestach Oravského hradu. Mnohé jeho plány však prekazila prvá svetová vojna a neskoršie udalosti. Oravský komposesorát bol v jeho časoch prosperujúcou spoločnosťou s hlavným zameraním na pestovanie, ťažbu a predaj dreva. Preto bol vzťah k oravským lesom bytostný. Komposesorát vlastnil obrovské lesné pozemky po celej Orave. Kvôli lepšej organizácii bola Orava rozdelená na sedem lesných správ. Lesy južne od Paráča patrili pod lesnú správu v Párnici a tie na sever pod lesnú správu v Zákamennom.
Lesnej správe v Zákamennom podliehalo viacero základných územných jednotiek komposesorátu, za ktoré zodpovedali horári bývajúci v jednotlivých horárňach. Severne od Paráča boloi takýchto horární niekoľko. V roku 1897 medzi ne patrila Lomnianska Magura, Dlhý Grúň, Nová Rieka, Flajšová a Zvadlivá. V tesnej blízkosti Flajšovej vybudovali známy tajch – jazero slúžiace na splavovanie dreva. Horárne vznikali a zanikali podľa aktuálneho stavu lesného fondu a lesohospodárskych potrieb. Lesy však neposkytovali len drevo, ale aj jednu z najstarších adrenalínových spoločenských zábav, ktorou bolo poľovanie na divú zver.
Poľovníctvo bola kratochvíľou, ktorej sa dlhé obdobie mohli venovať výlučne aristokrati. Oravské lesy patrili medzi najlepšie prirodzené poľovné revíry v krajine a jeden z najlepších na Orave sa vždy javil ako revír na svahoch Paráča. Najvyšší bod Paráča dosahuje nadmorskú výšku 1324,8 m n. m. a jeho okolie doďaleka pokrývajú husté lesy. Hlbšie v minulosti, ešte na začiatku novoveku, sa na Orave dali uloviť dokonca aj skutoční králi lesa – divé zubry a pratury, občas sa tu zatúlali aj losy. Dodnes v regióne žijú zástupcovia veľkých šeliem, ako sú medvede, vlky a rysy. Preto sa netreba diviť, že na horskom hrebeni medzi Paráčom a Novým vrchom vznikla niekedy na sklonku 19. storočia budova, ktorá je na historických mapách zaznačená ako Pálffyho poľovnícka chata. Neskôr sa uvádza ako Pálffyho koliba. Budova slúžila pre naplnenie poľovníckych ambícií samotného direktora Oravského komposesorátu grófa Jozefa Pálffyho a jeho spolupracovníkov či rodinných blízkych. Aj keď sa nezachovala ani jedna fotografia, či kresba tejto budovy, je veľmi pravdepodobné, že mala všetky črty atraktívneho lesníckeho štýlu, v ktorom budoval svoje objekty Oravský komposesorát, vo svojej dobe najmocnejšia hospodárska jednotka na Orave.
UPOZORNENIE!!!
Odporúčame navštíviť Pramene Zimná, Kaplnku sedembolestnej Panny Márie, Partizánsku nemocnicu, Pálfyho chatu, Kríž Lomňansjká priehyba či iné vzdialené miesta v lese len na bicykloch. Vstup na autách je zakázaný!!!
Pešia túra s deťmi je len na vlastné riziko! Odporúčaná túra pre deti je Lesnícky náučný chodník.
POZOR!!! Nenavštevujte les v podvečerných hodinách. Les sa prebúdza!!! Prosím rešpektujte súkromie živočíchov a prirodzený cyklus lesa. Ďakujeme.
