Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, na nedeľu 21. júla 2024 pripravilo v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke podujatie Ovčiarska nedeľa. Chov oviec, ktorý bol v minulosti podstatne rozsiahlejší ako dnes. Dá sa povedať, že ovca mala pre našich predkov trojaký úžitok. Bolo mlieko, syr a z neho bryndza, bola vlna a keď sa ovca zabila bolo aj mäso, ktoré sa nasolilo do diežky a varilo v kyslej kapustovej polievke. Oviec bývalo na dedinách veľa tak ako aj pasienkov a lúk.
Pastierstvo a salašníctvo na Kysuciach súviselo so spôsobom osídľovania tohto územia v 16. -18. storočí valaskou kolonizáciou. Valasi prinášali nové spôsoby obhospodarovania horských plôch, spracovanie lesných a horských produktov. Okrem zmeny krajiny priniesli na tu dobu aj nové prvky do mliečneho hospodárstva a to syr, bryndzu, oštiepky a žinčicu.Na Kysuciach sa chovali ovce typu valaški, ktorým vyhovovali vhodne klimatické podmienky. Boli to ovce na mäso, syr i vlnu. Až do polovice 20. storočia sa na Kysuciach zachoval salašnícky chov oviec. V jarnom období sa konala pradávna tradícia redikovanie oviec – je to vyháňanie oviec a dobytka na pastviny. Bača s valachmi odchádzali po zime z dediny na pastviny ďaleko do hôr, kde žili od jari do jesene. Redik bol slávnostnou príležitosťou odprezentovania valaského stavu. Bača s valachmi sa vyobliekali do slávnostného oblečenia, kroja, nesmela chýbať kapsa, opasok s prackami, klobúk. Na rediku sa zúčastňovala takmer celá dedina za doprovodu muziky a spevu ktorý patril k neodlučiteľnej súčasti života ovčiarov. Piesne sa spievali pomalé ťahavé, ktorými si valasi vyspievali radosti ale aj starosti z ktorými sa stretávali na horských salašoch. Keďže bačovia žili podstatnú časť roka odkázaní sami na seba, prejavovalo sa to aj v ich zručnosti vo výrobe dreveného riadu, píšťal, vyrezávaním drobných hračiek, foriem na syr a výrobou zvoncov.Po príchode na salaš sa robilo dojenie na mieru, ktoré malo zabezpečiť spravodlivý prídel syra pre kramploch a z takto pripravenej vlny si na kolovrátku spracovali nite z ktorých vyrábali na krosnách súkno. Súkno utkané na krosnách bolo riedke a preto sa ďalej spracovávalo vo valche, formou tlčenia. Súkno sa rozlišovalo na „váľané“ domácky vyrobené alebo mašinové „fabričné,“ ktoré bolo jemnejšie. Jeho využitie bolo v mužskom i ženskom kroji na výrobu huni, papúč, klobúkov.“ dodáva Mgr. Helena Kotvasová, riaditeľka Kysuckého múzea.
V Múzeu kysuckej dediny sme pripravili pre verejnosť program, ktorý bude mať nielen vzdelávaciu, ale aj zábavnú a zážitkovú hodnotu. Počas návštevy skanzenu sa zážitkovou formou dozviete detaily o spracovaní vlny. Návštevníci tento proces uvidia od jej strihania. Najmenší priaznivci sa potom po jej spracovaní môžu zapojiť do tvorivých dielní a vytvoriť si ovečku alebo vyskúšať plstenie vlny. Pripravili sme aj ukážky kľagania mlieka, ťahania syrových nití či mútenie masla. Nebudú chýbať ani ochutnávky tradičnej kuchyne starých materí. Pripravená bude bryndzová nátierka, alebo čerstvé maslo s chlebom či baraní guláš pri základnom kameni. Nezabudli sme ani na folklórne vystúpenie, počas ktorého sa predstaví FSk Kýčera zo Zázrivej.
Program:
10.30 hod.
Ukážka strihania oviec pri Šuľavovom cholvárku
10.30 – 16.00 hod.
Ukážky spracovania vlny
Ukážky mútenie masla
Ukážky výroby syrových nití
Ukážka kľagania mlieka
Tvorivé dielne – Ovečka z vlny – usadlosť Do Hruškuliaka
13.30 hod.
Folklórne vystúpenie pri Cholvárku
14.00 hod.
Ukážka strihania oviec pri Šuľavovom cholvárku
14.30 hod.
Folklórne vystúpenie FSk Kýčerana pódiu pri Krčme z Korne
Všetkých srdečne pozývame !
