Lesná úvraťová železnica

Orawska Kolejka Leśna

 

Lesná úvraťová železnica

 

Oravská lesná železnica je jednou z mála zachovaných úzkorozchodných úvraťových železníc na svete a je unikátnou technickou pamiatkou.
Oravská lesná železnica slúžila pôvodne na zvážanie dreva. Dnes patrí medzi najobľúbenejšie turistické atrakcie Oravy. Vlaky Oravskej lesnej železnice odchádzajú na svoju vyhliadkovú jazdu z údolnej stanice Tanečník. Nachádza sa neďaleko obce Oravská Lesná, s ktorou je spojená vedľajšou asfaltovou cestou v dĺžke približne 6 km. V stanici Tanečník sa nachádza bezplatné parkovisko a zázemie železnice – depo pre lokomotívy a vozne, predaj cestovných lístkov, suvenírov, expozícia dokumentujúca život lesnej dráhy, detské ihrisko a voliéra s pávmi.
Po zakúpení lístkov na vlak sa môžete usadiť do motorovej dreziny či panoramatických vozňov, ktoré ťahá motorová lokomotíva. Trať v dĺžke 3 kilometre na vrcholovú stanicu Sedlo Beskyd v nadmorskej výške 935 m.n.m. vlak prekoná za približne 15 až 20 minút. Tu si urobí prestávku, počas ktorej môžete vystúpiť na vyhliadkovú vežu neďaleko stanice a rozhliadnuť sa na krásnu panorámu oravskej prírody. Po prehliadke nasleduje jazda späť do údolia. Celá trasa aj s pobytom na stanici Sedlo Beskyd trvá približne 1 h a 10 minút. Železnica premáva na trati celoročne.

Parametre:
7 km dĺžka
935 m.n.m
1h 10 mčas

 

Systém úvratí Oravskej lesnej železnice

Oravská lesná železnica bola postavená v r. 1918 v lesnatých pozemkoch Oravského komposesorátu, ktorý stavbu tejto železnice naplánoval a realizoval, aby po nej dopravoval drevo z lesa k zákazníkom. Pôvodná železnica viedla z obce Lokca do Oravskej Lesnej a nemala žiadne priame spojenie s inou železnicou, čo spôsobovalo problémy s dopravou. Oravský komposesorát nechal vypracovať tri varianty riešenia. Najschodnejším variantom sa stalo spojenie Oravskej lesnej železnice s Kysuckou úzkorozchodnou železnicou. Hlavnú technickú prekážku v tomto pláne predstavovalo Sedlo Beskyd, vysoké 935 m.n.m., ktoré tvorí hranicu medzi Oravou a Kysucami. Vysoký kopec so značne strmým sklonom terénu predstavoval výzvu pre konštruktérov železnice. Aby nebolo potrebné stavať viadukty a tunely, ktoré boli drahé, bolo v r. 1925 prijaté rozhodnutie navrhnúť a realizovať systém úvratí. Toto riešenie vyprojektovala firma dipl. Ing. Edmund a Ladislav Gál z Ružomberka. V r. 1926 bol spojovací úsek dokončený. Dopravný systém spojenej Kysuckej a Oravskej lesnej železnice využíval päť úvratí.

Čo je to úvrať?

Úvrať je technicky nápadité riešenie problému prevýšenia na železničných tratiach pomocou kyvadlového presmerovania premávky zbiehajúcich sa tratí do tvaru písmena „V“. Dve spojené trate potom pokračujú zlúčené do jednej koľaje, ktorá tvorí samotnú úvrať. Vlak vchádzal do úvrate z jednej strany, ale vychádzal zo svojej protismernej strany, čiže v podstate cúval. Využíval tak schopnosť lokomotívy ťahať a tlačiť (t. j. ísť dopredu a dozadu) rovnakou silou. Úvrať kreatívne znižovala uhol stúpania trate v teréne. Jej stavba bola menej nákladná než stavba viaduktu alebo tunela, vďaka čomu bola doprava ekonomicky rentabilná a stavba celej lesnej železnice technicky menej náročná.
Tri úvrate sa nachádzali v teréne a ako úvraťové boli postavené stanice Sedlo Beskyd a Chmúra. Prvá úvrať a zároveň jediná na oravskej strane lesnej železnice je stanica Sedlo Beskyd. Nachádza sa v najvyššie položenom bode, ktorý musela spojovacia železnica prekonať. Systém úvratí je technicky a historicky jedinečné dielo stavebného umenia. Zachovalo sa od r. 1926 dodnes.

Po druhej svetovej vojne bol zrušený Oravský komposesorát. Správu lesného fondu prevzali československé štátne lesy. Tie prevzali kontrolu aj nad spojenou Kysuckou a Oravskou lesnou železnicou a používali ju. Správou železnice bol poverený Lesný závod Zákamenné. Veľkou ranou pre železnicu bola povodeň v r. 1965. Problémy s jej opravou a údržbou viedli v r. 1967 k rozhodnutiu ukončiť prevádzku lesnej železnice a väčšia časť lesnej železnice bola v r. 1969 – 1972 postupne demontovaná. Súčasne bolo schválené rozhodnutie zachovať technicky a historicky najzaujímavejšiu časť s úvraťami ako pamiatku. Kysuckú časť lesnej železnice prevzalo do svojej správy Kysucké múzeum v Čadci v r. 1974. Oravskú časť po dlhších sporoch prevzalo do svojej správy Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v r. 1988. V r. 1991 boli Kysucká aj Oravská lesná železnica vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku.

Vďaka projektu revitalizácie Oravskej lesnej železnice, bola Oravská lesná železnica v roku 2008 sprístupnená verejnosti. Koľajové vozidlá premávajú na trase Stanica Oravská Lesná – Tanečník – Sedlo Beskyd a späť. Súčasne bola otvorená expozícia „História a súčasnosť Oravskej lesnej železnice“. Je umiestnená v bývalej budove pre lesných robotníkov, ktorá sa nachádza v areáli Stanice Oravská Lesná – Tanečník. V roku 2011 sa vrátila na trať Oravskej lesnej železnice parná lokomotíva ČKD 1441/1928, známa ako Gontkulák.