Cirkevný život v obci
Oravská Lesná v rokoch 1731 – 1748 cirkevne patrila do rímsko-katolíckej farnosti v Lokci. Osadníci pod vedením richtára Jána Mutnianského postavili prvý drevený kostol pod vrchom Kohútik v roku 1739 a zasvätili ho sv. Anne. Kostol vybudovali z dreva na kamenných základoch. Kostol renovovali v roku 1791. Dnes na jeho mieste stojí kaplnka. Richtár Ján Srogoň vybudoval kaplnku k úcte sv. Jána Nepomúckeho. Socha svätca bola umiestnená v kaplnke. Dedina mala dva cintoríny. Kríže sa nachádzali na cintoríne. Do roku 1739 lesnianski veriaci navštevovali kostol v Zákamennom, ktorý bol vybudovaný v roku 1708 a zasvätený sv. Vojtechovi.
Zemepán Juraj Erdödy si prial, aby sa v novej dedine Erdútke neusadil žiaden luterán. Podľa jeho plánov sa Erdúdka pôvodne mala stať sídlom farnosti pre obce Zákamenné a Novoť. Daroval aj pozemky na výstavbu, ale pre odľahlú polohu nebol do obce pridelený ani kňaz. Veriaci obcí Erdútky, Krušetnice, Lomnej, Novote a Zákamenného napísali prosbu županovi Jurajovi Erdödymu v júni roku 1746, v ktorej uviedli: „sme vzdialení od nášho patera Lokčianskeho, mnohokrát pre nespôsobilosť cesty, zvlášť počas povodní a rozvodnenia rieky, pre veľké nebezpečenstvo života, nemôžeme prichádzať na sväté omše a pokrstiť dietky. Keď príde do obce pán farár z Lokce, platíme mu na obed jeden toliar a pre kone dávame tri štvrtiny merice ovsa. Ak pán farár z Lokce nocuje v obci, výdavky sú dvojnásobné. Preto by sme radšej prispievali na vlastného farára. Do farnosti vo Veselom nechceme patriť, je to ďaleko a cesty sú neschodné“. Veriaci sa odvolávali na kanonickú vizitáciu počas pôsobenia pána farára Jána Sadeckého, ktorý zomrel na mor v roku 1739. Vizitátor im vtedy sľúbil prideliť kňaza. Prosbu veriacich odporučil oravský župan Juraj Erdödy a Ostrihomské arcibiskupstvo rozhodlo o zriadení farnosti v Zákamennom. Rímskokatolícka farnosť v Zákamennom bola založená v roku 1748 a Erdúdka sa stala jej filiálkou do roku 1787.
Samostatná farnosť v Erdútke bola založená v roku 1787 a prvým farárom sa stal františkán Joachim Zummer z Levoče. Pôsobil tu do svojej smrti v roku 1797. Pochovali ho pri kostole. Zaslúžil sa o vybudovanie farskej budovy, školy, opravu kostola sv. Anny, do kostola obstaral organ a dva zvony. V roku 1794 v deň vizitácie farnosti spišským biskupom Jánom Révayom zhoreli budovy fary a školy. Veriaci vybudovali novú farskú budovu, ale táto zhorela v roku 1797 pre neopatrnosť Zummerovej sestry. Druhým farárom bol Ján Hozanay v rokoch 1797 – 1804. Za jeho pôsobenia veriaci vybudovali murovanú farskú budovu.
V 19. storočí pôsobili v Erdútke ako farári Ferdinand Robotay (1804 – 1805), Andrej Dužek (1805 – 1808), Ján Dedinský (1808 – 1810), Jozef Matkovčík (1810 – 1812), Benedikt Chrenko (1812 – 1813), Michal Hanko (1813 – 1815), Ondrej Hašťura (1815 – 1825), Michal Macháč (1825 – 1830), Ján Borodáč (1830 – 1834), Štefan Schmutz (1834 – 1840), Pavol Gronka (1840 – 1842), Adalbert Makovický (1842 – 1843), Juraj Ondriš (1843 – 1846), Michal Tužinský (1846 – 1853), Valentín Hutyra (1853 – 1859), Ignác Matkovčík (1859 – 1864), Ján Jasovský (1864 – 1866), Ján Bednárik (1866), Ján Žufka (1866 – 1879), Ľudvik Špirica (1879 – 1884), Karol Klug (1884 – 1890), Ján Miklušica (1890 – 1898), Jozef Matuška (1898 – 1910).
Kanonické vizitácie z rokov 1794, 1820 a 1833 poskytujú informácie o prvom drevenom kostole sv. Anny a jeho vybavení. Kostol slúžil veriacim do roku 1914 a z jeho vybavenia sa zachovali oltárny obraz sv. Anny so svojou dcérou Máriou, oltárne sochy sv. Jozefa a sv. Joachyma, socha Panny Márie ružencovej a Panny Márie s lúčmi, dve sochy ukrižovaného Ježiša, obraz na procesie Panna Mária s lúčmi, krstiteľnica, dva kalichy a svietniky. Dve pieskovcové sochy pred kostolom predstavovali Madonu s dieťaťom a Svätú trojicu.
Farár Štefan Mnohel (1910 – 1917), rodák z Novote, sa zaslúžil o výstavbu druhého kostola v Oravskej Lesnej roku 1914, ktorý sa stal dominantou obce. V nasledujúcich rokoch tu pôsobili Ján Málik (1917), Ignác Paňák (1917 – 1919), František Strojný (1919), Karol Kaučiarik (1919 – 1920), Peter Matis (1920), Štefan Baňas (1920 – 1924), Jozef Novotný (1924 – 1925), Štefan Kubičár (1925 – 1932), Aurel Mihaliak (1932 – 1940), Jozef Brenkus (1940 – 1941), Jozef Banas (1941 – 1950), Tomáš Vojtaššák (1950 – 1996), Jozef Trstenský (1996 – 2004).
Z farskej kroniky sa dozvedáme, že po výstavbe nového kostola v ústredí obce v roku 1914 bol starý kostol prevezený do Babína, kde počas požiaru v roku ??? zhorelo množstvo gazdovstiev. Drevo kostola bolo podľa zápisov z farskej kroniky použité na výstavbu domov v Babíne. Na mieste pôvodného starého kostola v roku 2004 dal farár Jozef Trstenský postaviť kaplnku zasvätenú Božiemu milosrdenstvu.
Kostolné zvony
Príbeh kostolných zvonov je zaujímavý aj strastiplný. Joachim Zummer dal uliať v dielni Jána Knoblocha v Banskej Bystrici 6-centový zvon na počesť sv. Anny v roku 1787 a 7-centový zvon v roku 1792. Vo vežičke nad sakristiou bol malý zvon tzv. cengalka. Pán farár Michal Macháč dal druhý zvon preliať, zväčšiť a zasvätiť sv. Michalovi archanjelovi v roku 1828. Počas prvej svetovej vojny vojaci habali zvony po dedinách na výrobu kanónov a vojenskej munície. Lesňanom sa podarilo ukryť a zachrániť zvon sv. Michala, ale ostatné vojaci vzali v roku 1917. Pán farár Štefan Kubičár objednal nové zvony, firme odovzdal zálohu 11 tisíc korún, ktoré nazbierali veriaci v roku 1924. Avšak firma zbankrotovala, farnosť prišla o peniaze a zvony nedostala. Nasledovala nová zbierka na zvony a vysokou peňažnou čiastkou prispel spolok bývalých urbarialistov. Potom sa podarilo zaobstarať nové zvony.
