Stručná história obce
Návrh na založenie dediny predložil Juraj Erdödy ml. na porade panstva. Právne začala dedina existovať 23. Júla 1731, kedy na generálnej župnej kongregácii vo Veličnej vydali zakladaciu listinu dediny. Za právneho zakladateľa obce sa považuje gróf Juraj Erdödy ml., ale skutočným zakladateľom, ktorý začal zakladať novú obec bol Ján Mutnianský a je považovaný za prvého richtára. Dostala názov ”Erdöd” na počesť svojho zakladateľa. Obyvatelia si ale tento názov prispôsobili a nazývali dedinu Erdútka. Toto pomenovanie obce trvalo až do konca roku 1945. Dňom 1. Januára 1946 sa obec premenovala na Oravskú Lesnú. Celková rozloha Oravskej Lesnej je asi 65 km2. Podľa veľkosti sa zaraďuje medzi najväčšie obce v bývalom dolnokubínskom okrese. Dedinu tvoria kopanice, vzdialené od Ústredia – stredu obce, až na niekoľko hodín chôdze. Oravská Lesná je zložená z viacerých osád, ktoré sú rozložené jednak okolo hlavnej cesty a jednak po okolitých kopcoch.
Gróf Erdödy
Tvorili ju osady:
- Pribišská – táto osada tvorí začiatok dediny smerom od Zákamenného, je rozložená okolo hlavnej cesty.
- Bučina – je rozložená po stranách a chrbte vrchu Kohútik. Západné svahy poskytujú výborné podmienky počas zimnej sezóny pre lyžiarske vleky.
- Tanečník – je osada, cez ktorú prechádzala úzkokoľajová úvraťová trať Zákamenné – Oščadnica. Trať bola vystavaná počas 1. Svetovej vojny. V súčasnosti sa už trať nepoužíva, ale slúži ako súčasť Skanzenu oravskej dediny vo Vychyľovke. Na Tanečníku sa nachádzajú už iba chaty.
- Ústredie – je pomenované podľa stredu obce. V minulosti bolo Ústredie situované pri starom kostole v osade Lehotská. Ráz obce zmenil aj farár Ján Mnoheľ. Za jeho pôsobenia /1910-1916/ sa postavil nový kostol a škola, už nie na kopci, ale v doline. Tým sa do doliny presťahovalo celé dianie v dedine, ľudia si začali stavať svoje domy v blízkosti kostola. V roku 196O/61 sa otvorila Základná deväťročná škola – Ústredie, týmto činom sa obec rozšírila o dve osady:
- Brišovka – je pomenovaná po prvých osadníkoch a nachádza sa v blízkosti Ústredia.
- Flajšová – v tejto osade, presnejšie v Paráčskej Magure vyviera Biela Orava.
- Historicky sa obec rozširovala a s tým je spojený aj neskorší vznik ďalších osád:
- Jasenovská – je rozložená okolo hlavnej cesty smerom na Čadcu.
- Demänová – je najodľahlejšia osada a v súčasnosti tvorí druhú chatovú oblasť v Oravskej Lesnej.
Starý kostol
Roky I. Česko – Slovenského štátu
Hlavným predstaviteľom obce bol starosta. Vedenie obce pozostávalo ešte z Obecnej rady a Obecného zastupiteľstva a Obecných komisií. Obecná rada navrhovala obecnému zastupiteľstvu návrh a nariaďovala starostovi aby tento návrh predložil na zasadaní obecného zastupiteľstva. Starosta sa s týmto návrhom oboznámil a požiadal notára aby ho prečítal na zasadaní. Obecná rada zasadala pod vedením starostu. Obecné zastupiteľstvo aj obecná rada si viedli svoje knihy zápisníc. Starosta obce bol zvyčajne aj predsedom finančnej komisie, v prípade že ním bol prézes urbariátu, starosta zastával funkciu podpredsedu. Samostatný notársky úrad v dedine vznikol až v roku 1938. Zloženie notárskeho úradu bolo nasledovné: starosta, zástupca starostu, notár, pokladník, päťčlenná finančná komisia a 25 členný obecný výbor. Notársky úrad bol zriadený výnosom Krajinského úradu v Bratislave zo dňa 16. septembra 1938. Prvým notárom sa stal Jozef Matkovčík. Notársky úrad zanikol v roku 1945. Správne vedenie prevzal 8. 4. 1945 MNV. Po nežnej revolúcii v roku 1989 správu obce prevzal úrad pod vedením starostu, prednostu a obecného zastupiteľstva, ktoré má 24 členov.
Obec Oravská Lesná počas prvej svetovej vojny
Svetová vojna neobišla ani Oravskú Lesnú a aj z tejto zastrčenej dedinky vtedajšieho Rakúsko – Uhorska museli chlapci narukovať. Samozrejme nedostatok zdravých, chlapských rúk bojujúcich vo vojne sa odrazil aj na kvalite života obyvateľstva. Nemal kto obrábať polia a nedostatok surovín spôsoboval nielen hlad, ale aj rôzne choroby a epidémie. Inak tomu nebolo ani v Oravskej Lesnej. V čase nedostatku ženy primiešavali do cesta piliny, plevy, či rozomletú kôru stromov. Takúto potravu žalúdok trávil veľmi ťažko čím boli podmienené žalúdočne choroby, spôsobiace mnohokrát aj smrť. Bol výrazný nedostatok soli, petroleja, vosku a iných komodít potrebných pre bežný život vtedajších ľudí. Počas vojny sedliaci zostávali doma, nemajetný a domkári museli narukovať, čím sa prehĺbili majetkové diferenciácie obyvateľstva. Sedliaci bohatli na biede chudobného obyvateľstva, čím sa zintenzívnila nenávisť hladujúcich. V novembri 1918 vyhladovaný obyvatelia Oravskej Lesnej násilne zabrali múku obchodníkovi Stiglitzovi. Počas vojny sa darilo aj miestnym a poľským pašerákom, ktorých najžiadanejšou komoditou u miestnych bol denaturovaný lieh. Pitie tohto “nápoja” prispelo taktiež k nervozite a nezhodám. V prvej svetovej vojne prišla obec Oravská Lesná o 20 chlapov a 15 sa vrátili ako doživotní invalidi.
Obdobie I. Česko – slovenskej Republiky
Obec Oravská Lesná sa stala súčasťou Česko – slovenskej republiky a toto obdobie sa nieslo v znamení očakávania na lepšie časy. Hospodárska situácia v obci sa však počas prvej československej republiky výrazne nezlepšila. Obec hospodárila zo sumou 1785 korún ročne, čo bol príjem z domovej dane. Počas leta sa takmer polovica obyvateľov vybrala na “vandrovku”, zarobiť aspoň nejakú koruna na biedne živobytie. Obec nemala žiaden verejný majetok, avšak musela financovať prevádzku dvoch škôl. Po odrátaní výdavkov spojených s kúrením (Vzhľadom ku klimatickým pomerom sa v školách kúrilo 8 až 9 mesiacov.) sa nenašli prostriedky ani na najzákladnejšie učebné pomôcky. V Oravskej Lesnej hospodárilo 11 živnostenských podnikov. Pekáreň (E. Kraus), 2 krčmy (A. Rendlová, J.Vrábeľ), 2 obchody so zmiešaným tovarom (J. Brňák, Š. Vengrin), potravinový gazdovský spolok (vedúci J. Chromek) a 4 mlyny (J. Olbertová, Š. Tisoň, M. Murín, J. Murín). V roku 1919 sa skončila výstavba lesnej železničky, ktorú financoval Oravský komposesorát a slúžila na zvážanie dreva. V tom istom roku sa začala výstavba spojnice Oravskej lesnej železničky s Kysuckou časťou a táto slúžila od roku 1925. Stavba železnice obrala okolo sto furmanov o ich živnosť. Ako inde vo svete v tomto období vrcholilo aj v Lesnej vysťahovalectvo. Rodiny sa nedokázali vysporiadať s nepriaznivou životnou situáciou a riešili svoje ťažké položenie sťahovaním do Ameriky, Belgicka či Francúzska.
Oravská Lesná v období druhej svetovej vojny
26. augusta 1939 dostal notár v Oravskej Lesnej tajný telegram prikazujúci vychádzať Nemeckým vojakom vo všetkom v ústrety. Vojna proti Poľsku nebola hlavne v pohraničných oblastiach populárna, lebo mnohí mali na poľskej strane priateľov a koľkokrát aj rodinných príslušníkov. Vyhlásením brannej pohotovosti štátu 22. júna 1941 sa zvýšila cenzúra, boli potlačené základné práva občanov a zvýšili sa právomoci úradov, bezpečnostných zložiek vlády a jej orgánov. Po vypuknutí vojny sa zostrili protižidovské razie. Do roku 1942 postihol tento osud aj dve židovské rodiny v Oravskej Lesnej. 30. Marca 1942 boli rodiny Lebkovičová a Rendlová odtransportované do koncentračného tábora. Už nikdy sa nevrátili. Husté lesy v okolí Oravskej Lesnej a pohraničná oblasť boli jedinečným útočiskom pre utečencov a partizánov. Hnutie odporu rástlo nielen na ostatnom území Slovenska, ale aj v Oravskej Lesnej. V chotári Oravskej Lesnej sa od roku 1944 zdržiavali partizáni. Potravinami ich zásoboval obchodník Inocent Peroutka a po vypuknutí povstania bol menovaný za hlavného zásobovateľa tejto oblasti. 3. apríla 1945 ráno fašisti stiahli ťažké delá zo Zákamenného a pripravovali sa na obranu. V nastávajúcu noc prišiel do obce ťažký tank. Pred obedom sa v dolnej časti strieľalo. V noci Ustupujúci fašisti zapálili most smerom na Novoť. V posledných chvíľach Nemci ničili mosty, cesty, dovŕšili skazu rabovačkami. Počas oslobodzovacích bojov padli Mária Kojdiaková, Ján Ladňák a štyria sovietsky vojaci.
5. apríla 1945 vstúpili do Oravskej Lesnej vojaci Červenej armády. Rozradostení občania privítali očakávaných osloboditeľov. Starší z obce si dobré pamätajú, že ľudia na Pribišskej postavili sovietskym vojakom slávobránu. Oravskú Lesnú oslobodila 18. armáda 4. ukrajinského frontu, ktorej velil generálmajor Anton Josipovič Gastilovič.
Oravská Lesná po druhej svetovej vojne
Po oslobodení prevzal riadenie obce národný výbor. Najzávažnejším problémom Oravskej Lesnej bola infraštruktúra spájajúca dedinu s okolitými sídlami. Výstavba ciest sa tak stala prvoradým cieľom nového vedenia obce. Hneť po oslobodení sa započalo s výstavbou cesty do Zakamenného, ktorú sa podarilo dokončiť v roku 1948. O dva roky na to sa dokončila stavba spojnice s Čadcou. Príchod prvého autobusu na linke Námestovo – Oravská Lesná v máji 1952 sa stal veľkou udalosťou. Samozrejme bolo potrebné vybudovať spojnice aj v samotnej obci. Budovanie miestnych komunikácii do jednotlivých osád sa taktiež stalo prioritou tohto obdobia. V roku 1953 boli v obci zrušené všetky súkromné pohostinstvá. V prevádzke ostalo iba pohostinstvo Ľudového spotrebného družstva spojené so zmiešaným tovarom. V týchto rokoch sa započalo s výstavbou požiarnej zbrojnice, priestormi pre Miestny národný výbor, školu, štvorbytovku pre učiteľov a zdravotným strediskom. S prípravnými prácami na elektrifikácii obce sa začalo v roku 1958 a roku 1959 bol elektrický prúd zavedený v Ústredí, Pribišskej a Bučine. Kompletná elektrifikácia obce sa skončila začiatkom šesťdesiatych rokov. Zdravotnícka starostlivosť tejto časti Oravy patrila po mnohé roky medzi najzaostalejšiu, preto sa pozornosť venovala hlavne výstavbe zdravotného strediska. 26. júna 1964 bol daný do prevádzky obchodný dom Lesňanka s troma obchodmi a jedálňou. V akcii Z sa uskutočňovala výstavba materskej školy, šesťbytovej jednotky pre Pohraničné oddelenie VB, bytovky pre učiteľov a v letných mesiacoch roku 1966 s budovaním vodovodu pre základnú školu, materskú školu a zdravotné stredisko. V roku 1967 sa rozhodlo o zriadení prevádzky Tesla Orava Nižná v Oravskej Lesnej v budove bývalej školy. Po rekonštrukcii sa 23. septembra 1966 rozbehla prevádzka s 31 pracujúcimi ženami. Pracovné príležitosti hlavne pre ženy v tomto regióne boli veľmi mizivé, preto sa hľadali ďalšie možnosti ich rozšírenia. Najväčším projektom v rámci akcie Z bola výstavba klubového domu s celkovými nákladmi 13 519 000 korún. S výstavbou sa začalo v apríli 1974 a dokončená bola 30. augusta 1979.
Oravská Lesná po “nežnej revolúcii”
Revolučné obdobie zasiahlo aj dianie v Oravskej Lesnej. Do rady MNV boli prizvaný traja zástupcovia Verejnosti proti násilia a 23. februára 1990 na mimoriadnom zasadaní MNV sa uskutočnila jeho rekonštrukcia. Dôveru získalo 20 poslancov, 5 požiadalo o uvoľnenie a ôsmim poslancom bola vyslovená nedôvera. V slobodných voľbách konaných 23. až 24. 11. 1990 bolo zvolených 24 poslancov a starostom obce sa stal Ján Podstavek.
